Formentabelle zu „provolare“
Verb
Präsens (Indikativ) | Aktiv | Passiv |
---|
1. Person Singular | provolo | provolor |
2. Person Singular | provolas | provolare, provolaris |
3. Person Singular | prouolat | provolatur |
1. Person Plural | provolamus | provolamur |
2. Person Plural | provolatis | provolamini |
3. Person Plural | prouolant | provolantur |
Imperfekt (Indikativ) | Aktiv | Passiv |
---|
1. Person Singular | provolabam | provolabar |
2. Person Singular | provolabas | provolabare, provolabaris |
3. Person Singular | provolabat | provolabatur |
1. Person Plural | provolabamus | provolabamur |
2. Person Plural | provolabatis | provolabamini |
3. Person Plural | provolabant | provolabantur |
Futur I (Indikativ) | Aktiv | Passiv |
---|
1. Person Singular | provolabo | provolabor |
2. Person Singular | provolabis | provolabere, provolaberis |
3. Person Singular | provolabit | provolabitur |
1. Person Plural | provolabimus | provolabimur |
2. Person Plural | provolabitis | provolabimini |
3. Person Plural | provolabunt | provolabuntur |
Perfekt (Indikativ) | Aktiv | Passiv |
---|
1. Person Singular | provolavi | — |
2. Person Singular | provolavisti | — |
3. Person Singular | provolavit | — |
1. Person Plural | provolavimus | — |
2. Person Plural | provolavistis | — |
3. Person Plural | provolaverunt, provolare, provolavere | — |
Plusquamperfekt (Indikativ) | Aktiv | Passiv |
---|
1. Person Singular | provolaveram | — |
2. Person Singular | provolaveras | — |
3. Person Singular | provolaverat | — |
1. Person Plural | provolaveramus | — |
2. Person Plural | provolaveratis | — |
3. Person Plural | provolaverant | — |
Futur II (Indikativ) | Aktiv | Passiv |
---|
1. Person Singular | provolavero | — |
2. Person Singular | provolaris, provolaveris | — |
3. Person Singular | provolaverit | — |
1. Person Plural | provolaverimus | — |
2. Person Plural | provolaveritis | — |
3. Person Plural | provolaverint | — |
Präsens (Konjunktiv) | Aktiv | Passiv |
---|
1. Person Singular | provolem | provoler |
2. Person Singular | provoles | provolere, provoleris |
3. Person Singular | provolet | provoletur |
1. Person Plural | provolemus | provolemur |
2. Person Plural | provoletis | provolemini |
3. Person Plural | provolent | provolentur |
Imperfekt (Konjunktiv) | Aktiv | Passiv |
---|
1. Person Singular | provolarem | provolarer |
2. Person Singular | provolares | provolarere, provolareris |
3. Person Singular | provolaret | provolaretur |
1. Person Plural | provolaremus | provolaremur |
2. Person Plural | provolaretis | provolaremini |
3. Person Plural | provolarent | provolarentur |
Perfekt (Konjunktiv) | Aktiv | Passiv |
---|
1. Person Singular | provolaverim | — |
2. Person Singular | provolaris, provolaveris | — |
3. Person Singular | provolaverit | — |
1. Person Plural | provolaverimus | — |
2. Person Plural | provolaveritis | — |
3. Person Plural | provolaverint | — |
Plusquamperfekt (Konjunktiv) | Aktiv | Passiv |
---|
1. Person Singular | provolavissem | — |
2. Person Singular | provolavisses | — |
3. Person Singular | provolavisset | — |
1. Person Plural | provolavissemus | — |
2. Person Plural | provolavissetis | — |
3. Person Plural | provolavissent | — |
Infinitiv | Präsens | Perfekt |
---|
Aktiv | provolare | provolavisse |
Passiv | provolari, provolarier | — |
Imperativ I | Aktiv | Passiv |
---|
2. Person Singular | provola | provolare |
3. Person Singular | — | — |
2. Person Plural | provolate | provolamini |
3. Person Plural | — | — |
Imperativ II | Aktiv | Passiv |
---|
2. Person Singular | provolato | provolator |
3. Person Singular | provolato | provolator |
2. Person Plural | provolatote | — |
3. Person Plural | provolanto | provolantor |
PPP | Singular | Plural |
---|
Nominativ | provolata, provolatum, provolatus | provolata, provolatae, provolati |
Genitiv | provolatae, provolati | provolatarum, provolatorum |
Dativ | provolatae, provolato | provolatis |
Akkusativ | provolatam, provolatum | provolata, provolatas, provolatos |
Ablativ | provolata, provolato | provolatis |
Vokativ | provolata, provolate, provolatum | provolata, provolatae, provolati |
PPA | Singular | Plural |
---|
Nominativ | provolans | provolantes, provolantia |
Genitiv | provolantis | provolantium, provolantum |
Dativ | provolanti | provolantibus |
Akkusativ | provolans, provolantem | provolantes, provolantia |
Ablativ | provolante, provolanti | provolantibus |
Vokativ | provolans | provolantes, provolantia |
PFA | Singular | Plural |
---|
Nominativ | provolatura, provolaturum, provolaturus | provolatura, provolaturae, provolaturi |
Genitiv | provolaturae, provolaturi | provolaturarum, provolaturorum |
Dativ | provolaturae, provolaturo | provolaturis |
Akkusativ | provolaturam, provolaturum | provolatura, provolaturas, provolaturos |
Ablativ | provolatura, provolaturo | provolaturis |
Vokativ | provolatura, provolature, provolaturum | provolatura, provolaturae, provolaturi |
Gerundivum | Singular | Plural |
---|
Nominativ | provolanda, provolandum, provolandus | provolanda, provolandae, provolandi |
Genitiv | provolandae, provolandi | provolandarum, provolandorum |
Dativ | provolandae, provolando | provolandis |
Akkusativ | provolandam, provolandum | provolanda, provolandas, provolandos |
Ablativ | provolanda, provolando | provolandis |
Vokativ | provolanda, provolande, provolandum | provolanda, provolandae, provolandi |
152 (228) Formen für „provolare“